Emo Barbie - VII.kapitola

25. února 2015 v 13:45 | HyoLee |  Emo Barbie
Názov: Emo Barbie
Fandom: BTOB
Pár: SungLee (SungJae + HyoLee)

Autor: Hyo Lee

Hneď čo som vtrhla do domu, som vybehla po schodoch do svojej izby. Tak ako mi povedal Junnie. Zamkla som sa tam a hneď som sa rozplakala. "Choď do svojej izby. Zamkni sa. Ak ťa skôr ako do štvrť hodiny nezavolám dole do obývačky, zavolaj políciu," stále som mala v hlave jeho hlas. Každú chvíľu som sa musela pozerať na hodinky . Ako tá minúta môže tak pomaly prejsť? Stále som chodila po izbe hore, dole. Už som chcela vytáčať číslo polície, keď sa zrazu zdola ozval Shi Junov hlas. "Hyo Lee!" zakričal na mňa. Rýchlo som si utrela slzy a zbehla dole po schodoch dole do obývačky. Hodila som sa na Junnieho krk," Nič ti nespravil?" spýtala som sa ho strašne ustarane. Pevne ma objal. "Som v pohode, neboj sa," ďalej by som ho objímala, keby ma niekto nevyrušil. Ten človek si odkašľal. Keď som videla, kto to je vytreštila som oči. "Čo tu on chce?" ukázala som na SungJaeho prstom. "On nám pomôže," objasnil mi Junnie. "Ako?" pozrela som sa na pána Yooka a potom na pána Woona. "Pôjdeš bývať k nám," oznámil mi SungJae. "Čože? Ako k nám?!" absolútne som nechápala. "Pôjdeš bývať do BTOB dormu. Aspoň dovtedy, kým toho bastarda nedostanem do basy," povedal v kľude Junnie. "Nie!" povedala som (no, skôr som vykríkla). SungJaevi skoro oči z jamôk vypadli od prekvapenia z mojej reakcie. "Hyo Lee," oslovil ma Junnie. "Nie! Konečne som s tebou a ty ma chceš poslať preč? Vážne Shi Jun?" "Kim Hyo Lee ja sa s tebou o tom nejdem dohadovať rozumieš. Pôjdeš tam a basta. Som schopný ťa dať aj sociálke, aby som ťa pred ním ochránil," dohováral mi. "Ale," prerušil ma. "Hyo Lee len čo sa to skončí, môžeme byť opäť spolu jasné?!" uprene sa mi pozrel do očí. "Fajn," povedala som nespokojne. Véľmi, veľmi nespokojne. "Choď hore po veci. Ja zavolám taxík, dobre?!" len som prikývla. Pozrela som sa na SungJaeho a potom som hneď vybehla hore do svojej izby. Poriadne som zabuchla dvere, aby tam dole obaja počuli, ako moc som nespokojná. Veci som ešte nemala poriadne vybalené, takže pobaliť sa nebolo problém. Do ruksaku som ešte hodila nejaké veci, čo som mala už von s kufrov. "A to som sa tak tešila, že tu začnem nový život," povedala som so slzami v očiach a vykročila som von z mojej už teraz STAREJ izby.
***
"Poď ďalej SungJae," pozval ma dnu doktor Woon. Len rukou mi ukázal smer kam mám ísť. Zrejme do obývačky. Áno, bola to obývačka. Vošiel som teda dnu a sadol si na gauč čo tam mal. "Tak," nachvíľu sa odmlčal a sadol si na kreslo oproti mne. "Ako chceš Hyo Lee pomôcť?" vôbec sa nezaberal tým, ako som sa tam dostal. Popravde ani ja by som sa tým nezaoberal, keby som bol v takej situácií ako bol teraz on. "No," nevedel som ako začať. "Zrejme budete musieť Hyo Lee niekam poslať. Na nejaké bezpečné miesto," napadlo ma začať takto. "Mal by som nápad kam," Shi Jun spozornel ešte viac. "Kam? Pošlem ju kamkoľvek, len aby nemusela byť teraz tu so mnou," povedal a z hlasu mu bolo cítiť veľký strach. Poriadne som sa nadýchol a vydýchol. "Zobral by som ju ku nám," radšej som to ešte viacej spresnil. "Myslím teda do BTOB dormu," povedal som a videl som, že s tým Shi Jun asi moc nesúhlasí, tak som rýchlo povedal niečo v čo som dúfal, že ho presvedčím. "Myslím si, že tam by ho ani za nič nenapadlo ísť. A len málo ľudí vie kde je. Dávame si veľký pozor na to, aby o ňom vedelo, len málo ľudí," Shi Jun stále nevyzeral moc nadšene, ale nakoniec prikývol. "Dobre. Teraz musím moju nenávisť k tebe hodiť za hlavu a myslieť na Hyo Lee-inu bezpečnosť," povedal a postavil sa. "Budem ti teraz veriť Yook Sung Jae, ale len pre tento raz," išiel ku schodom, ale potom sa ešte na mňa otočil a povedal mi: "Ale pamätaj si. Bude platiť to čo som ti povedal v nemocnici. Ak zistím, že si jej za ten čas nejako ublížil," dokončil som za neho. "Skončím pod zemou," super teraz budem mať zasa nočné mory. "Uvedomujem si to pán Woon," prikývol som. "Predsa nie si taký blbý ako vyzeráš," no tak toto ma urazilo. Posmešne sa pousmial a potom zavolal na Hyo Lee. Stavím sa, že s tým nebude súhlasiť.
***
Zbehla som dole schodmi a v rukách som mala všetky svoje kufre. Dole pri dverách a už na mňa čakali obaja. Aj Shi Jun oppa aj ten druhý. "Pripravená?" spýtal sa ma Jun a utrel mi slzu z oka, ktorá sa práve predrala von. "Budeš mi moc chýbať," pritiahol si ma k sebe a poriadne ma objal. "Aj ty mne oppa. Aj ty mne," objatie som mu poriadne opätovala a potom sa od neho odtiahla. Utrela som si posledné slzy. "Tak poďme," nie veľmi nadšene som vyhlásila. Sung Jae mi chcel otvoriť dvere, ale som na takéto gestá nemala náladu. "Mám ruky. Dokážem si ich otvoriť aj sama," vyhŕkla som podráždene. Rezignačne odtiahol od kľučky ruku, aby som si dvere mohla otvoriť sama. Vyšla som von a pred bránou som už zbadala texík. Smutne som si vzdychla a spýtala sa vo svojom vnútri, prečo práve ja musím mať takýto na hovno život. Nemala som už čas sa tým zapodievať. Cítila som ako mi Shi Jun zval moju batožinu a šiel s ňou ku kufru auta. "Robí to pre tvoje dobro," zašepkal za mojím chrbtom Sung Jae. "Uvedomujem si to a ako môžeš vidieť, odmietam to. Ale musím to urobiť. Pre neho," začula som uchechnutie, ale nie posmešné. Také inšie. Neviem ho teraz presne opísať. Otočila som sa k nemu. "Prečo sa smeješ?" musela som sa ho to spýtať. "Je až neuveriteľné, že hovoríš, že to robíš len kvôli nemu a nie kvôli tebe. Keďže tebe tu teraz ide o život a nie jemu," vysvetlil mi. "Ty si nikdy nič neurobil pre milovanú osobu?!" zrejme som ho tým odpísala. Videla som totiž, ako stuhol na mieste. Tento krát som sa uchcechtla ja na ňom a šla ku taxíku. "Tak poď už," zakričala som na neho. On sa už aleluja spamätal a prešiel na druhú stranu taxíka. Otvoril dvere a vošiel do vnútra. Ja som ešte raz posledný krát objala Shi Juna, ktorí mi ešte stihol zašepkať. :" Neboj sa honey. Nechám ťa pri ňom len chvíľočku." Ostala by som v jeho náruči aj dlhšie, ale už súril pán vodič. Ako som to zistila?? Jednoducho. Proste začal trúbiť. Shi Jun mi otvoril dvere taxíka a venoval mi ešte malinký božtek do vlasov. Sadla som si do sedačky, zabuchla som dvere auta a dala si bezpečnostný pás. Sung Jae nadiktoval vodičovi adresu, auto sa naštartovalo a ja už som vedela, že nemám šancu utiecť.
***
Celú cestu sme si nepovedali ani slovo. Hyo Lee celý čas pozerala von s okna a počúvala hudbu so slúchatiek. Keď sme boli na tej adrese, čo som povedal vodičovi, poďakoval som mu, zaplatil som mu a vyšiel z auta. Otvoril kufor, ale ako vždy slečna absolútne ignorovala moju pomoc. Vzala si všetky kufre a keď taxikár odišiel, išla k dverám. "Ale tam nie!" zakričal som na ňu. "Čože? Tak prečo tu ten taxík staval?" vôbec nechápala. "Bývame až tam ďalej," ukázal som smer. "Lebo nechcem, aby vedel kde bývame. To je asi jasné, nie?! Nie si asi taká chytrá ako sa zdáš," trocha som ju podpichol a išiel ku správnej budove. "No lebo ty si Einstain," začul som jej drzú odpoveď. Nepoznal som ju dlho, ale mal som nejaké tušenie, že mi odpovie práve toto. Radšej som sa k tomu nevyjadroval, lebo by ma odpískala ešte viacej ako teraz. Šiel som trocha pred ňou, aby vedela kam ísť. Zastal som pred dverami do dormu. "Tu budeš bývať," povedal som a vytiahol kľúče. "Tak to mám teda šťastie," opäť odpovedala nie veľmi milo. Radšej som sa zhlboka nadýchol a potom vydýchol. Nemal som nervy na nejaké dohadovanie. Odomkol som a nechal som ju vojsť ako prvú. Prevrátila očami a vošla do vnútra, šiel som hneď za ňou. Zamkol som a prezul sa. Potom som si uvedomil základnú vec. Že bývam s hyungami. "Ojoj." "Čo ojoj?" Hyo Lee nechápala. "Veď uvidíš za 3, 2,1," presne ako som odpočítal posledné číslo, ako na pokyn sa všetci vrútili do chodby. "Sung..." rozbehol sa ku mne Hyun Sik a potom prudko zastavil. "Ona! Ona!" ukázal na Hyo Lee ako na prízrak. "Už chápem, prečo ojoj," povedala dosť nervózne.Zrejme jej nebolo moc príjemné, že na ňu teraz všetci šiesti čumeli. "To je Emo barbie," zrazu vykríkol Peniel a ja som na neho hneď nahodil vražedný pohľad. Môj verný druh ma podrazil, asi sa mu zajtra stane menšia nehoda. Už som v hlave tvoril menší diabolský plán, s ktorého ma vytiahol HyoLee-in hlas. "No to je neeuveriteľné! Ty ma tak stále voláš? Aj keď zrejme už vieš moje meno??" povedala nie veľmi nadšene a Penielovi zrejme došlo, že má prúser, lebo sa snažil "veľmi nenápadne" schovať za MinHyuka. "Ja...ja.." nevedel, no skôr ma nenapadalo, ako sa s tejto šlamastiky dostať von. Poškrabal som sa na zátylku a stále som nevedel čo mám povedať. Našťastie ma zachránil Changsub. "Čo tu robí?" spýtal sa a ja som mal chuť ho vybozkávať za to, že zmenil tému. "Ona bude bývať istý čas s nami. S istých dôvodov, o ktorých sa nebudem rozprávať. Tak poď," vzal som ju za ruku a ťahal ju za sebou. "Čo to robíš? Yaa...pusti ma. Ja viem chodiť aj sama," snažila sa dostať s môjho zovretia a aj sa jej to podarilo. "Fajn, fajn. Len sa nezblázni," pustil som ju. Vražedne sa na mňa pozrela. Vzadu chalani boli len v nemom úžase, s toho čo sa tu deje. Zrazu sa ozvala umma Hyun Sik. "A kde bude ona bývať?" spýtal sa. "Tá ona má meno. A je to Kim Hyo Lee," povedala stále dosť naštvane. "Fajn. Tak Kim Hyo Lee," povedal na obmenu Ilhoon. "Kde budeš bývať?" spýtal sa. "No, to by aj mňa zaujímalo," prekrížila si ruky na prsiach. "Jedinú voľnú izbu tu má Sung Jae," povedal Peniel a ja som opäť cítil, že sa stal mojim komplicom. "Nie!" vykríkla. "Tak kde chceš inde byť?" spýtal som sa jej zvedavo. "Ja neviem. Vtrepem sa do niekoho izby, ale s tebou nebudem!" cítil som z nej veľkú nenávisť. "Ja sa podujmem!" zdvihol ruku MinHyuk. "Nie, to teda nepodujmeš," povedal som trocha hlasnejšie ako som chcel, ale predsa len, takto ma zradiť, keď mi šťastie nakopalo karty. "A prečo nie? Aspoň je gentleman. Nie ako ty!" vyprskla na mňa a ja som kútikom oka videl, ako sa ostatný snažili z chodby vypariť. "Nikam!" vykríkol som na nich a ako poslušný psíkovia, všetci zastali. "Čo proti mne máš?" už som to nevydržal a musel som sa jej to spýtať. "Ty sa ešte pýtaj. Chytanie sa ma proti mojej vôli, urážanie ma a chvastanie sa. Vari si zabudol, čo všetko si spravil v parku?" nadvihla jedno obočie a mojim hyungom sa otvorili ústa úplne dokorán. "Ale..." "Ale čo Yook Sung Jae? Ale čo?" čakala čo jej poviem, opäť som nevedel čo povedať. Prevrátil som očami. "Dnes budem spať na gauči," ukončil som týmito slovami debatu, vzal Hyo Lee-ne kufre a dal ich do mojej izby. Vzal si s mojej izby pyžamo a presunul sa ho kúpeľne.
***
"Asi som to pre pískla," vyčítala som si všetko čo som mu povedala na chodbe. A ešte aj pred jeho spolu členmi. "Bože Hyo Lee. Ty si iná kofa!" hodila som sa o posteľ. "Takto som sa k nemu správať nemala. Predsa len mi chce pomôcť a ja ho len urážam," zamračila som sa. Pozrela som sa na budík, ktorý mal SungJae vedľa postele. Bolo 23: 30. "Hyo Lee modli sa, aby v obývačke nikto okrem neho nebol, lebo by si ešte mysleli, že si do neho buchnutá," opakovala som si potichu a len v dlhom tričku a malinkých kraťasoch (moje letné pyžamko) som sa po špičkách vydala do obývačky. Len tak ležal na gauči a pozeral sa do stropu. Asi si ma nevšimol, tak som vzala vankúšik z kresla a hodila ho po ňom(no čo....musela som sa tváriť, že mi je ľahostajný). On sa hneď posadil a pozrel sa na mňa. Div mu oči nevypadli, keď ma uvidel. "Čo chceš?" spýtal sa podráždene. "Poď do izby," povedala som ticho a pozerala som sa inde. Bolo mi dosť trápne to hovoriť. On sa len usmial a začal sa hrať na sprostého. No, asi sa nehral. "Čože si to povedala?" ja som len prevrátila očami a zopakovala som to trocha hlasnejšie. "Bože! Chcem, aby si šiel spať do postele do svojej izby. Páni vážne si zájdi ku ušnému," povedala som otrávene. "Čo si tak zrazu zmenila názor?" usmial sa ešte viac. "Akože ak nechceš, tak si tu ostaň a nič si chrbticu. Ja som len chcela byť milá," otočila som sa a išla späť do izby. "Nie! Nie! Idem, idem! Počkaj ma!" chudák sa tak ponáhľal, že hodil šípku na zem. A si sa mu zašmatlali nohy, šmatľákovi. "Fajn. Len sa nezabi. Mysli len na tie zúfale baby, ktoré nemajú nič iné na robote, len ťa sledovať," povedala som ironicky. Jemu to, ale nevadilo, že takto rozprávam. Zrejme bol celý šťastný, že sa poriadne vyspí (keby len to). Ako prvá som vyšla do izby ja a ľahla si na pravú stranu jeho manželskej postele. "Ale tam spím ja," povedal, keď zavrel dvere do izby. "Nepáči sa ti? Tak choď spať do obývačky," povedala som rázne a prikryla sa prikrývkou. "Och Bože. Prečo ja?" povedal si sám pre seba, ale mal smolu. Počula som ho, ale radšej som sa nevyjadrovala. Nechcela som ho vyhnať preč a všetko pokaziť. Omo Hyo Leeya ako to rozmýšľaš?! Zatriasla som hlavou, aby som zbavila takýchto myšlienok. Ľahol si vedľa mňa. "Dobrú noc," povedala som a zrejme som bola strašne unavená, lebo som hneď zaspala.
***
"Teraz už bude," povedal som čo najtichšie ako sa dalo. Počkal som kým zaspí, aby som sa k nej mohol otočiť. Bola taká krásna, krehká a hlavne nebola ukecaná. Jeden pramienok jej šiel do očí, tak som jej ho jemne dal za ucho a potom som ju čo najjemnejšie pohladil po jej dokonalej tváričke. No to mi nestačilo. Neviem čo ma to v ten moment napadlo, ale nahol som sa k jej krásnym ústam a položil som svoje pery na tie jej. Hneď som ich, ale aj odtiahol. Nemohol som si dovoliť, aby sa zobudila. Tak som si opäť ľahol od nej chrbtom a dal som si sám sebe sľub. Od teraz až pokým odo mňa neodíde budem robiť všetko, aby bola moja. Len moja a nikoho iného. Urobím pre to všetko. VŠETKO!

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama