Emo Barbie - VI.kapitola

25. února 2015 v 13:43 | HyoLee |  Emo Barbie
Ani neviem kedy som tu naposledy niečo pridávala. Ach čo povedať. Mala som toho veľa. Všetko sa na mňa rútilo. Mala som dokonca chuť skončiť s touto poviedkou, ale potom som si spomenula, že ešte nikdy som žiadne moje dielo nedokončila, a keď som začínala som chcela aspoň EMO BARBIE dokončiť. Preto som sa rozhodla, že budem pokračovať :) Nevie síce, či ju niekto číta. Málo kedy mám komentáre a to ma mrzí. Neviem teda či si to píšem pre seba alebo pre vás :( Bola by som rada keby ste mi napísali či ju čítate, ako sa vám páči a podobne. Ozaj by som bola vďačná :) -HyoLee
Názov: Emo Barbie
Fandom: BTOB
Pár: SungLee (SungJae + HyoLee)
Autor: Hyo Lee


"Tešíš sa domov honey?" pribehol ku mne Shi Jun. "Jasné, nie je nič lepšie ako stuchnutá vôňa domova, z ktorého je všetkým ľuďom na zvracanie iba keď prejdú okolo. Takže, áno strašne sa teším," trepotala so si tam svoj monológ, počas ktorého som si dával už posledné veci do môjho batohu. "Do tej chalupy ťa už nikdy nevstúpiš. Po prvé - Ťa tam už nepustím a po druhé - ti ho domáci zobral približne pred týždňom," vravel s absolútnym kľudom, zatiaľ čo ja som od zlosti, že mi to nepovedal už pekne penila. "A to si mi akože kedy chcel povedať, že budem bývať na ulici?" povedala som tak hlasno, že som už skoro kričala. "Ale prosím ťa," Junnie dal mi prameň mojich čokoládovohnedých vlasov za ucho. "Budeš bývať u mňa, dobre?" "Fajn, ale ako čo si predstavuješ, že budem nosiť?!" "Bol som ti tam po veci, ktoré som aj hneď vyhodil. Nič v zlom ale boli odporné. Teda okrem uniformy do školy. Tu som dal do čistiarne nech z nej vyženú ten hnusný pach tej chatrče," povedal stále v kľude. "Ešte lepšie. Si myslíš, že budem po tvojom dome pobehovať v uniforme či čo?!" pousmial sa. "Aniya paboya," pohladkal ma po hlave. "Kúpim ti hneď nové veci," milo sa na mňa usmial. "Tak poď," doslova mi vytrhol tašku z rúk. "Nie. Nechaj ju tak. Nie je nejaká ťažká," usmiala som sa naňho a vzala si batoh naspäť. "Si po ťažkých zraneniach dongseang. Nemala by si nosiť ani ľahké veci," oponoval mi. "Ale tam sú moje osobné veci chápeš. Ja si neprajem aby si mi ich nosil," zargumentovala som. Shi Jun prevrátil očami. "Fajn, ale dovolím ti to iba preto, lebo si to ty Hyo Lee-ya," potľapkal ma po ramene. "Tak poď," prikázal mi a otvoril mi dvere. "Mmm-hmmm," prikývla som. Dala si na plecia ruksak a vyšla som z mojej už "ex" nemocničnej izby.

Po úmornej veci čo sa nazýva NÁKUPY som sa vyvalila na moju novú, voňajú postieľku v mojej novej, voňavučkej izbičke. Dá vám radu, ak vás Woon Shi Jun niekedy pozve na nákupy, vždy opakujem VŹDY odmietnite! On sa v tom strašne vyžíva. Viac ako nejaká baba. "Hmmmmm," privoňala som si k môjmu novému vankúši. "Svet je taký dokonalý," povedala som si sama pre seba a posadila som sa. Potom som si spomenula."Bože. Skoro som zabudla," vytiahla som z batohu už úplne dorobenú čiernu (predtým bielu) ružu. Bolo mi ju ľúto vyhodiť. Bola totiž už úplne posledná, ktorú mi doniesol. "Aishhh, Hyo Leeya! Prečo naňho myslíš?! Tss. Nestojí za to," pokrčila som ramenami a prešla si do svojej, opakujem SVOJEJ kúpeľne, ktorá bola prepojená z mojou izbou. Ešte keď som bola dole tak som čorkla jeden vysoký pohár, tak som ho naplnila a dala som do neho tú ružu, ktorá je už takmer bez lupeňov a vonia odporne. Prešla som znova do MOJEJ izby a "vázu" som položila na písací stôl. Opäť som si sadla na posteľ a z ruksaku vytiahla krabičku jahodových praliniek. Posledných (všetky totiž pocítili Junnieho hnev). Pohladila som ich obal (ani neviem prečo) a vložila ich do nočného stolíka vedľa postele. Niekto (Shi Jun) zaklopal na dvere. "Môžeš," zakričala som tak aby ma počul. "Tu máš ten mobil. Už so ti ho nastavil. Máš tam nahodené aj tie kontakty zo starého mobilu. A mňa máš na rýchlej voľbe pod jednotkou," zdôraznil. Ja som len s úsmevom prevrátila oči a vzala si do ruky môj NOVÝ mobil (všetci dobre vieme, prečo nový). "Už je veľa hodín," poznamenal Jun. "Je len pól ôsmej," nadvihla som obočie. "Jasné, ale nemáš zajtra školu?" "Sú prázdniny. Jedenásteho augusta Junnie," pousmiala som sa. "Aha, jasné. Máš pravdu," usmial sa a poškrabal sa na hlave. "Tak ja už pôjdem," otočil sa. "A ten tvoj nový štýl je omnoho krajší," mrkol na mňa a odišiel z izby. Len som sa zasmiala. "Ani sa mi nezdá," zamrmlala som si sama pre seba. Biele mini šaty na ramienka a na nich riflová vestička. Na nohách biele balerínky. Je to zvláštny pocit. Cítim sa tak, tak dievčensky. A plus ten účes: namiesto hnedej už čierna, ofina na bok, vlasy predĺžené takže sú teraz už asi po prsia a v nich ešte čelenka. Brrr. Také babské veci som na sebe ešte nemala. A to ešte nehovorím koľko som si musela vytrpieť v kozmetickom salóne, len aby som urobila Junniemu radosť.
"Hmm, ešte je iba pól," zamyslela som sa. "Žeby som šla na prechádzku? Už som na nej dlho nebola," premýšľala som nahlas. Nakoniec som pokrčila plecami, batoh prevrátila na posteľ. Strčila som do neho peňaženku, nové kľúče, mobil, zavrela ho a hodila som ho na plecia.
Zbehla som dole schodmi a vbehla do obývačky, lebo som predpokladala, že tam Shi Jun bude. Predpoklady som mala správne. "Junnie, Junnie, Junnie! Že môžem ísť do parku?! Prosíííííím!!!!" prosíkala som mu do ucha. "Ale je už veľa hodín," "Prosííííím!" už som si chcela kľakať na kolená, ale zastavil ma. "Fajn, fajn. Ale nebuď tam nejako dlho, fajn?!" povolil mi. "Woon Shi Jun! Vieš o tom, že ťa mega milujem?!" spýtala som sa ho a hneď som mu venovala bozk na líce. Už som ani nepočúvala čo chce povedať, lebo som už otvárala vchodové dvere. Na vonku som sa nadýchla čerstvého vzduchu a rýchlo smer PARK!
***
"Už mesiac! Mesiac je ako telo bez duše. Aspoň ten týždeň predtým bol šťastný. Ale odvtedy už len toto!" konštatoval EunKwang, ktorý sa práve napil vody a vôbec mu nenapadlo, žeby som ho počul, iba preto, že mám v ušiach slúchadlá. "Mám o neho veľké starosti," povedal HyunSik. "Alee, ty máš o neho starosti furt," poznamenal leader. "Ale teraz oprávnene," obraňoval sa HyunSik. Dal som si dole slúchadlá. "Vám vôbec nedochádza, že vás môžem počuť?!" Postavil som sa z gauča a otočil sa k nim. "Prečo ma aspoň na chvíľu nemôžete nechať tak?! Prečo?!" už ma to naštvalo ako sa do mňa a barbie stále starali. Je to moja vec(a jej). Oni sa do toho nemajú čo starať. Jediný Peniel ma chápe. Ešte, že ho mám, lebo by som pri týchto piatich asi stratil nervi a šiel by som sólo. (A nie preto, že by som opustil skupinu. Predsa len skupina nie je skupina keď sú jej členovia pod zemou.) Nabehol som do chodby. Obul som sa a na oči hodil slnečné okuliare. "Kam zase bežíš?" Docupkali za mnou moji verný psíčkovia. "Von," povedal som už v miernom kľude. Samozrejme, že si Hyunsik nemohol odpustiť to jeho: "A hlavne od nikoho nekupuj drogy!" Už som ich radšej neregistroval iba som vybehol z dormu na miesto kam chodím každý večer. Už celý mesiac.
***
"Kam to stále chodí?" poškrabal sa na hlave EunKwang. "Ja len dúfam, že nie ku satanistom alebo do krčmi, lebo to by som tu zkolaboval ihneď," poznamenal HyunSik. "To nie. SungJae je debil ale nie až taký, aby zrobil takú hovadinu," "Tak kam to chodí?" spýtal sa znova HyunSik. Vtom vyšiel Peniel celý mokrý z kúpelne, opásaný len uterákom. "Do parku," povedal kľudne a nasmeroval si to do jeho izby. "Do parku?" EunKwang a HyunSik sa na seba pozreli z nechápajúcim výrazom v tvári.
***
"Aký krásny je len ten svieži letný vánok," usmial som sa a vošiel hlbšie do parku. Nasmeroval som si to tam ako každý večer. Ku lavičke pri jednom malom kríku (nemusím asi hovoriť prečo práve tam). Už som bol skoro tam, keď som videl zrazu ženskú postavu ako sa z tej lavičky stavia. Telefonovala. Hlas mi bol veľmi povedomý, ale ani za nič by a nenapadlo, že by to bola ONA. Až keď som jej nevidel do tváre. Moja EMO BARBIE. Zostal som ako prikovaný. A potom som sa rýchlo schoval za prvú vec čo mi padla do oka. Zrejme si ma nevšimla. Lebo stále telefonovala?! Ona má mobil?! Nerozmlátil som jej ho náhodou? "Áno, áno. Čo by som si ja obyčajná úbohá dievčina počala, keby si mi ty veľký Woon Shi Jun nekúpil nový mobil," zasmiala sa. Tá mrcha jedna doktorská. Takto si ju kupovať. Tss, že sa nehanbí. "Neboj sa. Nie som až tak naivná, aby som si od niekoho kupovala drogy, oppa," Drogy?! Ten doktorko mi začína pripomínať HyunSika. Počkať vážne mu povedala oppa?! Tu sú si už tak blízky, že ho volá oppa?? Striaslo ma. A to poriadne. "Už k tebe bežím. Neboj, hneď tam som," Už k tebe bežím? Čože? To si zo mňa ako robí srandu či čo? Joj doktorko, toto si už trocha prestrelil. Len sa ty teš.

Sledoval som ju až k tomu nepríjemnému človeku. Zrazu zastavila pred do cela veľkým domom. Schoval som za najbližší roch. Vtom ku Hyo Lee prišiel bližšie nejaký divný chlapík. "No pozrime sa koho nám to čerti nesú. Slečna Kim býv u doktora Woona? Ja som si myslel, že si účty vybavím s ním, ale niekto zrejme chcel aby si to bola práve ty," o čom to ten típek hovorí? "Kto..kto ste?" zamračil som sa. Ani ona nevie kto to je? "Jasné, bola si ešte maličká, keď si nás pristihla ako to tvojmu otcovi pichám rovno do žili," na Hyo Lee sa zrazu zjavilo zdesenie. "Vy! Vy ste ten čo to môjmu otcovi predával," ešte viac som nechápal. "No vidíš, že si na mňa spomínaš princeznička moja," prameň vlasov je dal za ucho. Hyo Lee sebou mykla a vo mne sa rázom začala variť krv. Zaťal som päsť. " Nebodaj sa ma bojíš? Nemáš sa čoho," urobil krok k nej, Hyo Lee automatiky cúvla. "Čo chcete?" v očiach mala číru nenávisť tá sa jej odzrkadlila aj v hlase. "Noo, tvoj otecko už nejaký čas neplatil účty dievčatko. A pretože skapal ako kostolná myš, už asi ani nezaplatí," "Ale ja žiadne peniaze nemám," viacej som sa pritisol ku stene a urobil som krok vpred, aby so lepšie počul. "Tak si zájdi za tvojim kamošom. Ako sa tam pozerám na ten dom musel stáť dosť peňazí a aj tie tvoje šľapkovské handry neboli určite lacné, že?!" "Ja od Shi Juna žiadne peniaze pýtať nebudem," povedala rázne. "Fajn. Veď ono sa dá zaplatiť aj úplne inak moja," prišiel k nej bližšie a keď sa chcela otočiť a odísť prečo zdrapil ju za ruku. "Kamže kam ty štetka malá?" Pritiahol si ju k sebe. To ma už nenechalo chladným. Už som dol celý červený od zlosti, vykročil som z rohu, no zastal som lebo som počul Shi Junov hlas. "Pusti ju ihneď ty závislák," povedal a prišiel k Hyo Lee bližšie a dostal ju od toho odporného gaunera. "Ale čo, prišiel ťa zachraňovať tvoj rytier?" Začal sa rehotať ako postihnutý. Zatiaľ doktor Woon niečo zašepkal Hyo Lee a tá hneď vletela do domu. "Počkaj!" Rozbehol sa za ňou ten magor, no zastavila ho Shi Junova päsť. "Akože čo si myslíš, že robíš?" povedal ten pajác a rozbehol sa ku Junovi zo zavretou päsťou, ale Shi Jun sa jej vyhol a kolenom trafil jeho citlivé partie. "Ty k**ot!" zosypal sa na zem s týmito slovami. Po chvíli zvíjania sa na zemi sa pozbieral na nohy. "Len počkaj. Veď ty tu nebudeš stále, aby si ju mohol opatrovať. Ja dobre viem kedy začína tvoja práca a kedy končí. Len si počkaj! Ja ju dostanem," otočil sa a utiekol z pred dverí Hyo Leenho domu. Shi Jun sa ešte chvíľu pozeral na cestu kadiaľ šiel.

Shi Jun už chcel vojsť do svojho domu. Zrazu ma niečo napadlo. Vyletel som spoza rohu a len, tak tak som ho zastihol. Zdrapil som ho za ruku. "Čo tu robíš?" pozeral sa na mňa so zvláštnym pohľadom. Bol zrejme veľmi prekvapený odkiaľ som sa tam vzal. "Doktor Woon," oslovil som ho. "Myslím, že vám môžem pomôcť," povedal som so smrteľnou vážnosťou. Shi Jun poriadne spozornel.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama