Emo Barbie - V.kapitola (predĺžená)

19. října 2014 v 17:30 | HyoLee |  Emo Barbie
Viem...Viem...ukameňujte ma. Priznám sa...ja som aj zabudla, že to ešte existuje,a le potom som si to uvedomila. A teraz sa budem snažiť tu sem tam niečo pridať..bude to síce ťažké, keďže sa pripravujem na prímačky a podobne, ale snaha bude. Verte mi :)
Názov: Emo Barbie
Fandom: BTOB
Pár: SungLee (SungJae + HyoLee)
Autor: Hyo Lee

"Yaaa, SungJae-ya!" vykríkol Ilhoon. "Nájdete ma v nemocnici," kričal som zo sanitky, ktorá práve naštartovala. Hneď som si sadol vedľa nej a chytil ju za ruku. Včera sa nezdala taká slabá, ani nebola. Ošetrovatelia jej začali pohotovo ošetrovať rany. Jeden z nich ma odstrčil aby bol bližšie k nej. Keď som ju videl neudržal som sa jedna slza mi vyšla z oka. Počkať. Ja plačem?! A prečo?! Žeby? Nie....to nie je možné. Videl som ju iba raz a to nebola moc veľká príležitosť k zamilovaniu sa. Utrel som si pohotovo slzu, aby si to nikto nevšimol. Podarilo sa. Každý sa venoval iba... ajoj. Ja neviem ani ako sa volá a vydávam sa tu za jej priateľa. To je zlé. Počkať. To je jej batoh? Pomyslel som si keď som uvidel ruksak, ktorý vedľa jej ležal. Nenápadne so ho zobral a otočil sa chrbtom ku ošetrovateľom. Otvoril som ho a vytiahol z neho peňaženku. Zvrel
som ruksak a znova ho položil vedľa lehátka na ktorom ležala. Otvoril som peňaženku a začal som hľadať občianku alebo niečo také. Dlho to netrvalo. Vytiahol som ju a pozrel sa na ňu. Prvé čo mi padlo do oka bola jej fotka. Bola na nej taká pekná. Čo? Nie, nie SungJae na to nemysli. Nie si do nej zamilovaný. Aj keď...NIE! Pokrútil som hlavou aby som sa trocha prebral. Takže ty sa voláš.... pozrel som si občianku poriadne. Kim HyoLee. Páni...to je krásne meno. Aj ďalej by som sa nad ním rozplýval keby ma niekto nevytiahnul z rozmýšľania. Ošetrovateľ. "Pane ako sa volá vaša priateľka," páni. Ten má dobré načasovanie. "Ona?" ukázal som na jej bezmocné telíčko. "Hyo Lee," vykoktal som zo seba. "Celé meno prosím," vytiahol papier. "Kim Hyo Lee," povedal som. "Fajn a jej rodičia o tom už vedie?" spýtal sa ma. No ja som neodpovedal. Spomenul som si na to čo mi vtedy povedala : "A emo barbie normálne musí zaplatiť za tú úbohú výplatu pohreb rodičom, ktorí pred dvoma dňami spáchali samovraždu," znelo to vo mne ako ozvena. "Jej rodičia," nedopovedal som lebo mi jedna sestrička skočila do reči. "Počkať nie je to, to dievča čo stále chodí za doktorom Woonom?" doktorom Wonom? "Mne sa zdala povedomá. Ešte keď som bola jeho sestrou tak ku nám chodila. Iba tak," pousmiala sa a znova venovala svojej práci. Iba tak? "Niekedy to vyzeralo, že sa do neho zamilovala. Nosila mu vždy džúsy a podobne," Zamilovala? "Ale keď sa to všetko z jej rodičmi strhlo, nechodila k nám už len pre zábavu," Z jej rodičmi? Čo sa strhlo z jej rodičmi? "Už sme tu, prosím pane vystúpte a podržte nám dvere," povedal jeden z ošetrovateľov a po postrčil na ma. Ja som hneď urobil čo povedal. Len čo ju vytiahli zo sanitky, ako poslušný psíček so za ňou utekal. "Zavolajte doktora Woona na operačku. Máme tu Kim Hyo Lee, zase. Lenže teraz ju zrazilo auto," povedala tá sestrička, čo o Hyo Lee vravela aj v sanitke. "Ako by tu aj mohla byť ako inokedy, keď jej rodičia sú už v čiernej zemi?! "povedala a cez telefón zavolala zrejme toho doktora Woona. "Nikto jej neprial nič iné, len to aby sa jej rodičia buď spamätali alebo zomreli. Bohužiaľ prišla tá druhá možnosť," povedala len čo položila telefón. "Pane, poďte si sadnúť do čakárne. Len čo operácia skončí, dáme vám vedieť." Povedala milo sestrička a ja som len prikývol. Bolo to na mňa moc informácií. Emo barbie, teda Hyo Lee chodievala často do nemocnice, keď sa s jej rodičmi niečo stalo. A odvtedy jej dokonca sestričky priali aby sa jej rodičom niečo stalo? To znamená, že ju týrali.?! Bože môj, a ona im chce ešte zaplatiť pohreb. Teda nečudo, predsa to boli jej rodičia ale aj tak. "Bože," povedal som si sám pre seba. Sadol som si na stoličku a hlavu si skry do dlaní. "SungJae! SungJae!" kričali na mňa známe hlasy. Jasné, hyungovia. "SungJae!" vykríkol HyunSik a hneď si sadal vedľa mňa. "Si v poriadku?" spýtal sa ustarostene. "Ja hej, veď dobre viete, že mi nič nebolo," povzdychol som si. "To len Hyo Lee nie," "Hyo Lee je tá tvoja frajerka?" spýtal sa nesmelo EunKwang.
"Ona nie je moja frajerka. Len sme sa včera stretli v parku a ja jej to proste dlžím," ups. Povedal som to čo som nemal. "To ona ti povedala, že si chudák?" spýtal sa ChangSub. "Hej," prikývol som. "Takže ona ťa tak nazvala a ty jej ešte niečo dlžíš?" nechápal HyunSik. "Ale vy nepoznáme koncept," povedal som a zaklonil som hlavu aby som si ju mohol prieť o stenu. Všetci videli, že ma to trápi, preto sa ma už viac nevypytovali hlúposti typu : "SungJae? Čo jej dlžíš? A prečo jej to dlžíš?" a podobne. Ešte dlho sme tam len tak stáli a sedeli. Boli asi tri hodiny ráno keď vyšiel doktor z operačky a prišiel na recepciu. "Joon. Kto že to prišiel z mojím anjelikom?" spýtal sa recepčnej a tá ukázala na nás. On sa jej poklonil a prišiel ku nám. "Ktorý to chodí z Hyo Lee?" "No v podstate nik.." MinHyuk chcel povedať, že nikto ale Ilhoon ma zachránil a drgol do neho. "Ja," postavil som sa. "Ahaa, páni si mi nejaký povedomí," prizrel sa mi. "S tebou chodí Hyo Lee? Zvláštne. Pripomínaš mi strašne jedného chalana, o ktorom mi raz povedala, že s takým trkvasom si nikdy nechce začať," pousmial sa a ja som len z údivom počúval. Takže som chudák a už aj trkvas. Paráda. Emo barbie, to sa nerobí. Vyvodiť si z niekoho, že je trkvas iba preto ako je oblečený. "Takže mám pre teba dobrú správu. Hyo Lee sme krvácanie zastavili a zlomeniny dali do sadry, no vyzerá to tak, že sa len tak rýchlo nepreberie. Chvíľu bude v kóme, no to je pri takýchto haváriách bežné. Niekedy to zrazený človek ani neprežije. Ešte, že si tak rýchlo zavolal sanitku. Hyo Lee ti bude určite veľmi vďačná," pousmial sa na mňa a vystrel ku mne ruku. Ja som mu ju podal. "Myslím, že aj keď vravela, žeby si s takým typom nikdy nezačala, budeš pre ňu fajn," povedal a potom sa nahol ku môjmu uchu a zašepkal. "Ale ak sa od nej dozviem, že si jej ublížil fyzicky alebo aj psychicky," odmlčal sa. "Skončíš pod zemou chlapče," ja som len nasucho prehltol. "Tak sa teda maj," povedal s úsmevom a išiel smerom ku recepcií. No zastavil sa a otočil sa ku mne. "Nezabudni chlapče čo som ti povedal a ináč, Hyo Lee bude ležať na izbe 12 B," usmial sa a zakýval mi. Znova som iba nasucho prehltol. "Ak sa ten chlap dozvie, že som ju rozplakal tak je po mne," povedal som si sám pre seba a potom si sadol na stoličku. "Čo ti povedal?" spýtali sa ma všetci naraz. "Nič len, že nech Hyo Lee nezabudnem nosiť kvety. Že ju to určite poteší," rýchlo so si vymyslel. Joj, keby sa toto dozvedel HyunSik, šak ten by skolaboval na mieste. Chvíľu som tam ešte sedel a potom som sa postavil. "Mali by sme ísť domou," prehlásil som a šiel som von z nemocnice. Hyo Lee,Hyo Lee. Nemusíš sa báť, zajtra ma tu máš znova Barbie moja.
-O týždeň-
Niesol som jej biele ruže a jahodové pralinky. Tak ako každý deň od tej nehody. Ale ona mi za ne nepoďakovala. Ešte sa stále neprebrala. "Chvíľu bude v kóme. Vidím doktorko. To je teda chvíľa," preklínal som ho v duchu. Ako na potvoru všetkých šesť dní čo som za ňou chodil, vždy mal práve vizitu, takže som sa nevyhnul poznámke : "Zasa si tu aj s tými pralinkami?" Staroch jeden nepríjemný. Síce vyzerá mlado, ale nedalomi to a musel som si o ňom niečo zistiť. Má štyridsať! Štyrisdať, ako sa mohla Hyo Lee zamilovať do takého starého chlapa. (Šak by mi mohol byť otcom.) Teda neviem či je do neho zamilovaná, ale nemohol som dosť z hlavy slová tej sestričky : "Niekedy to vyzeralo, ako keby sa do neho zamilovala," iba pri tej predstave ako sú spolu ma striasa od hrôzy. Fajn, je určite bohatý, ale aj ja som. A je určite populárny u žien, ale aj som. Tak prečo ma Barbie nazvala trkvasom?! A jeho určite pánom dokonalým, tss.
Už som bol pred jej dverami keď sa zrazu otvorili. Bol v nich on, Woon Shi Jun a v očiach mal nezvyklí náznak hnevu. "Chudák," povedal mi do očí. A ja som absolútne nechápal. "Čo prosím?" opýtal som sa. "Nepočul si? Zájdi si na ušné, ty chudák," nesnažil sa ma ani obísť a rovno do mňa narazil. Skoro som spadol, ale nejako sa mi podarilo udržať balans. "Pamätáš čo som ti povedal v tedy keď som ťa videl?" akoby so mohol zabudnúť. Mám o tom dokonca aj nočné mory. "Ak si to nevyriadi ona s tebou. Tak si to vyriadim JA!" ešte viacej som nechápal. Chcel som sa ho spýtať čo sa stalo, no on už bol za rohom. "Čo to malo znamenať?" spýtal som sa sám seba a vošiel dovnútra. Len čo som sa pozrel na posteľ všetko mi bolo rázom jasné.
***
Veľmi ťažko som otvorila oči. Poobzerala som sa očami po miestnosti, v ktorej som sa práve nachádzala. Bola skoro prázdna. Bolo v nej pár len pár prístrojov, ešte rozmazaná osoba a plno ruží. Biele, moje obľúbené. "Už si hore?" opýtala sa ma postava s veľmi povedomím hlasom. "Junnie?" opýtala som sa s veľmi tichým tónom v hlase. "Správne," usmial sa na mňa. Už som ho videla normálne. "Keď som ti naposledy povedal, aby si sa čoskoro zastavila, nemyslel som tým v sanitke zo zlomeninami a otrasom mozgu," povedal trocha s humorom. "V sanitke? Čo...čo sa stalo?" nevedela som si na nič spomenúť. "Mala si nehodu zlatíčko," prisadol si ku mne na posteľ a pohladkal ma po vlasoch. "Nebyť tvojho priateľa, nemusela si byť už medzi nami," povedal a usmial sa na mňa. Priateľa? Akého priateľa? "Koho?" spýtala som sa. Nespomínam si, že by som z niekým chodila, niekedy. "Tvojho frajera. Bol pri tebe keď ťa zrazilo auto. Odviezol sa v sanitke a potom ti každý deň nosil ruže a jahodové pralinky," zasmial sa. "Divné, že ti nosí jahodové. Vždy ma to rozosmeje. Asi by si mu mala povedať, že si na jahody alergická," opäť ma pohladkal po vlasoch. "Koho, že?" stále mi nedopínalo. "Bože Hyo Lee. To si až tak moc trafila do hlavy? SungJae. Yook SungJae. Tvoj priateľ," skoro ma vystrelo keď to povedal. "Dosť ma prekvapilo keď som ho videl prvýkrát. Moc sa podobá na toho trkvasa, ktorého tak neznášaš," pokračoval. "Lebo to je ten trkvas," povedala som ešte stále v menšom šoku a pomaličky som si sadla. Junnie mi samozrejme pomohol. "Čože? Ty si ním chodíš?" nechápal už ani on. Vždy som mu totiž vravela aký je to.... radšej sa nevyjadrujem. "Ale čoby som s ním chodila. Raz som ho stretla v parku a odvtedy ho neznášam viac ako predtým," oboznámila som ho zo situáciou. "Takže s ním nechodíš?" pozrela som sa na neho výrazom alá Are you kidding me? "Ale on mi povedal, že sní chodíš," "Sním by som si v živote nezačala. Je to taký chudák až to bolí. S debilom, ktorý rozplače dievča svojimi rečami by som nikdy nechodila," "On? On ťa rozplakal?" už som videla, že by najradšej niečo rozbil, ale udržal sa. "Fajn," poriadne vydýchol nosom. Asi tak, ako býk začne fuňať keď uvidí červenú.
Postavil sa a ja som sa na neho len pozerala. "Prídem sa na teba pozrieť po smene," povedal, kývol mi na rozlúčku a vyšiel z miestnosti. "Och Bože, to bude zlé ak na toho trkvasa narazí," pokrútila som hlavou nad tou SungJaeho blbosťou a pozrela som sa na ruže, ktoré ležali na stolíku vedľa mňa. Usmiala som sa. Nikto mi ešte ruže nepriniesol. Prešla som očami ďalej a tam som videla minimálne päť krabičiek jahodových praliniek. Musela som sa zasmiať. Úsmev mi hneď zmizol keď som sa pozrela kto prišiel. Stál tam s ružami aj s pralinkami. Presne ako hovoril Shi Jun. "Už..už si sa," nedopovedal. Len prišiel ku stolíku a dal tam pralinky a vytiahol z menšieho stolík ďalšiu vázu. Zrejme sa už stretol so Shi Junom. Ten ho musel pekne vyhrešiť za tú pretvárku. Plus za to čo sa stalo v parku. Aspoň okrajovo.
Nič nevravel, len nalial do vázy vodu a a dal do nej kyticu ruží. Potom ich položil na ešte voľné miesto na malinkom stolíku. Nevydržala som to: "Tak zlatko. Nechceš mi niečo povedať?" pozrela som sa na neho. On stuhol pri slove zlatko a nabral do líc červeň. Nesmelo sa na mňa pozrel. "Čo?" vyvalil na mňa oči. "Si predsa môj frajer. Či nie?!" nadvihla som obočie. On začal koktať osoby v štýle: "Ja-a-a. T-t-ty-y," a podobne. Chudák sa tam trápil s obyčajnými slovami ja a ty ešte dve minúty a už som ho prerušila. "Ako ťa mohla napadnúť taká hovadina ako predstierať môjho frajera?" "Ja som len chcel..," stíchol a sklonil hlavu k zemi. "Ty si chcel čo?" zaujalo ma to. Čo chcel? Čo chcel dosiahnuť tým, že sa bude tváriť, že so mnou chodí? "Prepáč," povedal po chvíli ticha. " Ospravedlnenie sa neprijíma," povedala som vážnym hlasom. "Čože?" pozrel sa na mňa. "Nepočul si? Máš niečo snáď s ušami či čo?" pozrela som mu do očí. "Ja..," chcel niečo povedať, no nedala som mu možnosť. "Odíď!" povedala som už z náznakom hnevu. To pako ma zasa vytočilo. "Nepočul si? Vážne si zájdi k ušnému," odvrátila som od neho zrak. Po asi troch minútach ticha sa rozhodol konečne odísť. Pri dverách sa zastavil. "Je mi ľúto, že som to spravil. Prepáč, že som ťa naštval. Ja som len chcel. Nie...ja som nechcel aby sa ti...."to ma zaujalo a znova som sa na neho pozrela. Čo si nechcel aby sa mi čo? V tom sa otvorili dvere. Shi Jun prišiel, asi mu skončila smena. Fakt pekné načasovanie oppa! Pomyslela som si. "Hmmm..pán klamár je už na odchode?" pozrel sa na neho a potom na mňa. "Presne tak," prikývla som. "Už je na odchode," zopakovala som po Junniem. "Tak sa teda maj brácho!" buchol ho do ramena päsťou a prišiel ku mojej posteli. "Už som po službe, takže ti môžem dať božtek!" povedal, nahol sa ku mne a dal mi bozk na čelo. SungJae tam len stál, držal sa za rameno a pozeral sa čo Shi Jun robí. Pozeral sa na mňa a na neho so smútkom? Áno, so smútkom v očiach. Ale prečo? Z ničoho nič sa otočil na päte a odkráčal z mojej izby. "Čo ti povedal ten magor?" "Nič, vôbec nič," zapozerala som sa na dvere, ktoré po ňom ostali dokorán otvorené.
***
Kretén! Obyčajný kretén! Keby tam nebola Hyo Lee tak by som mu jednu šmaril. Takú po jeho vzdelanej hube by som mu dal, žeby mu stena dala druhú.Takú pecku by som mu dal. Prisám fakt! Som možno devätnásť ročný chalan, ale ak sa jej ešte raz čo i len dotkne, pán doktora bude potrebovať sám doktora! Nasadol som do auta, ktoré som si nedávno kúpil, keď som dostal vodičák. "Kretén jeden, že : Už som po službe, takže ti môžem dať božtek. Rád sa bozkávaš, hej?! Tak ti dohodnem bozkávanie z mojou päsťou brácho!" naštvaný až sa mi z hlavy kúrilo som sa dal na cestu domov.

***
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama