Emo Barbie - IV.kapitola

14. června 2014 v 20:16 | HyoLee |  Emo Barbie
Názov: Emo Barbie
Fandom: BTOB
Pár: SungLee (SungJae + HyoLee)
Autor: Hyo Lee

Rozospato som otvorila oči. Už svietilo slnko. Čože? Slnko? Splašene som za postavila a bežala do obývačky, aby som sa pozrela na hodiny. Jedenásť tridsať. No pekne. "Prídem neskoro do práce," začala som panikáriť. Asi po piatich minútach (nový rekord) som vybehla z domu. Rýchlo ho zamkla (aj keď to nemalo cenu. Keby tam aj nejaký zlodej prišiel našiel b tam iba prázdne fľaše od alkoholu, a prázdne sáčky) a utekala do práce. Bola dosť ďaleko ale bicykel som nemala a na autobus neboli peniaze. Musím teraz odkladať každý cent ináč ma vyhodia z domu a pôjdem na tri mesiace do decáku. Teda aspoň podľa toho čo viem. Púšťajú odtiaľ v osemnástich nie?! Aishhh. Aj by som šla k Mai (moja najlepšia kamarátka), ale tá je aj z rodinou na celé prázdniny v Európe, takže ani nevie čo sa mi stalo. (A možno by som jej to aj zavolala len nemám čím.) Aigoooo. Znova na neho myslím. To sa mi len zdá nie?! zakrútila som hlavou, aby som na neho prestala myslieť. Áno. Už vidím prechod. To znamená, že som za chvíľu tam. Super!

-Večer, asi okolo polnoci-

Úchvatné! Popýtala som šéfa o dvojité smeny, on mi ich povolil, ale za to, že som prišla neskôr som musela byť celý deň pri riadoch. Páni, tiahla som moju prvú dvanástku. Už som celá zaspaná, neviem sa dočkať keby zaľahnem do postele. Stačí len raz prejsť cez prechod a potom už len rovno a rovno a rovno a potom doprava a potom znova rovno. A už nemusím utekať, síce by som to ani nezvládla. Zívla som si. Nech už som v posteli. Paráda, mám zelenú to stihnem. Rozbehla som sa. Už som skoro na druhej strane, sko.....
***

Sadol som si vedľa okna, ako zvyčajne. Dal som si slúchadlá do uší a tváril sa, že nepočujem o čom sa chalani bavia. Schválne. Dobre som vedel, že ich tak oblafnem. Urobil som to aj pri ceste do štúdia. "Niečo sa s ním musí diať. Je ako telo bez duše," povedal ticho MinHyuk. "Aj ja si to myslím. V tom parku sa niečo určite musela stať," šuškali si tí šiesti medzi sebou. Dal som si dole slúchadlá a pozrel sa na nich. "Ak to chcete rozoberať tak nie v mojej prítomnosti," dosť tvrdým tónom som ich okríkol. Už mi to liezlo na nervy, len č iba okrajovo spomenuli túto tému videl som ju pred sebou. Ako plače. Čož je úžasné, lebo sa mi o tom snívalo celú noc. "Bože," prevrátil som očami a pozrel sa von z okna. "Šofér! Pridaj trošku. Vlečieme sa ako slimáci," zakričal som na neho a on iba prikývol. Chalani sa na mňa len z úžasom (a trochu so strachom) dívali. "Pridaj ešte!" nahol som sa k nemu. "Pane, za chvíľu pôjde semafor. Nemal by som ísť tak rýchlo," povedal čo najjemnejšie, lebo sa bál, že ma rozčúli. "Prosím ťa je polnoc! Kto o takomto čase chodí po takýchto zákutiach?" "Ale pane, keby som prešiel cez červenú mohol by som dostať pokutu." "Tak ju zaplatím, len proste pridaj. Rozumieš?!" Zvýšil som hlas. Peniel pošepkal EunKwangovi "Ide z neho strach. Nech sa stalo v tom parku čokoľvek muselo to byť pre neho veľmi deprimujúce," na jeho smolu som to začul. "Yaaaa. Penie! O..." nedopovedal som, lebo auto prudko zabrzdilo a mňa hodilo dopredu a znova na sedačku. "Čo to sakra stváraš?? Nerozumel si mi, keď som ti povedal aby si šiel rovno do dormu?" no on na moje slová nereagoval. Len sa triasol ako osika. "Čo je?" zakričal som mu do ucha. No on začal koktať a roztraseným prstom ukázal pred seba. Prevrátil som oči a pozrel sa na čo ukazoval. TELO. Ukazoval na telo, z ktorého sa valila krv. " Čo sa deje?" spýtal sa Ilhoon. Ja som mu neodpovedal a hneď som sa odpútal. Tá tvár mi bola povedomá, no nechcel som pripustiť, že je to ona. Vyšiel som z auta a rozbehol sa k nej. Otočil som jej tvár ku mne. "Bože môj!" povedal som pre seba a z oka mi vyšla slza. "Hyungovia! Hyungovia!" kričal som na nich a oni ako na povel vybehli z auta. "Rýchlo zavolajte sanitku!" povedal som im no oni boli vo väčšom šoku ako ten vodič. "Bože!" vytiahol som z vrecka dosť obitý mobil ( z čoho asi?!) a zavolal som sanitku.
"Yaa! Barbie. Zobuť sa! Noták!" jemne som ju prefackal aby sa zobudil no ona nič. Len jej zo spánku tiekla krv a jej noha a ruka mala divné ohnutia ( zrejme zlomené). Za chvíľu prišla sanitka a naložili ju. Neviem čo to do mňa vošlo, ale chcel som byť s ňou. Hneď som sa hrnul do sanitky. "Prepáčte pane. Tam nemôže ísť ak nie ste príbuzný alebo pri najväčšom ústupku priateľ," povedal pravdepodobne, ako to povedať pomocník doktora?! Čo teraz? Čo teraz? Stále som si opakoval. Doplo mi až keď ten pomocník nastupoval. "Počkajte!" hneď spozornel. A nebol jediný aj tých šesť hláv za mnou sa dali do pozoru. " Ja..." ako ma tá emo barbie len bude nenávidieť. Ešte viac než teraz. "Ja som jej frajer," vyletelo zo mňa. Šesť príveskov za mnou len otvorilo ústa. "Vážne?" vyšlo z ošetrovateľa. "Vážne?" hneď na to vyšlo z chalanov. "Vážne," prikývol som hlavou a hneď sa dral do sanitky.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama